Ako čítať rozprávky - predškoláci

ČÍTANIE ROZPRÁVKY S PREDŠKOLÁKMI: 
Napríklad O vlkovi a 3 kozliatkach.

Všeobecné pravidlá:

Začnite s čítaním známej rozprávky, neskôr novej.

Pýtajte sa veľa otvorených otázok, napr.: "Ako sa cítili kozliatka?" Otázkam, na ktoré dieťa nemôže odpovedať iba áno/nie sa úplne vyhnite, používajte radšej otázky s výberom, napr.: "Boli šťastné ALEBO smutné?" Namiesto iba: "Boli šťastné?"

Počkajte na odpoveď dieťaťa, nedávajte mu viac otázok naraz. (V duchu odpočítajte 5 sekúnd.)

Pokiaľ si dieťa nevie spomenúť na slovo, neprezraďte mu ho hneď. Skúste niektorú z nasledovných nápovied a to v poradí, v akom sú uvedené. Po každej nápovedi počkajte. Napríklad, dieťa ukazuje na obrázok leva, ale nevie si spomenúť na slovo lev.

Nápovedy:

opíšte hľadané slovo (pozri, má 4 nohy, chvost, veľké zuby a hrivu... hovorí sa mu aj kráľ zvierat...) - povedzte kategóriu do ktorej patrí (je to divoké zviera, šelma) - povedzte synonymum, alebo inú vec, na ktorú sa podobá (je podobný ako tiger, ale má hrivu) - použite hľadané slovo vo vete, ale nedokončite ju, na konci vety zvíraznite intonáciou, že od dieťaťa čakáte, aby vetu dokončilo (toto zviera sa volááá.....? Keď sme boli v ZOO, videli sme tam....?) - pridajte k vete prídavné meno, ktoré môže alebo nemusí súvisieť s hľadaným slovom (je to takýýý veľkýýý....?) - začnite hovoriť slovné spojenie, v ktorom sa slovo často používa (je to veľký divokýý...? je silný ako....?) - použite výber (je to lev alebo tiger?) - použite prvú hlásku alebo slabiku ako nápovedu, tento typ nápovedy používajte ako posledný, pokiaľ zlyhali predošlé (je to le....?) - pokiaľ dieťa nereaguje ani na tento typ nápovede, povedzte mu hľadané slovo a požiadajte ho, aby ho zopakovalo (Je to lev. Čo je to?)

Niektoré otázky, ktoré podporujú vaše dieťa v lepšom porozumení rozprávky a textu, podporujú jeho kritické myslenie a rozvoj rozprávačských schopností. Nemusíte sa pýtať na všetky typy otázok počas jedného príbehu. Použite tie, ktoré Vám spontánne napadnú a hodia sa do príbehu.

Pred čítaním rozprávky:

PREDVÍDAJTE PODĽA OBRÁZKU NA KNIŽKE A NÁZVU: Čo myslíš, o čom bude rozprávka? Kto v nej bude? Koľko bude tých kozliatok? Čo zažijú? Kde sa bude ta rozprávka odohrávať? Na farme? V lese?

ZISTITE, ČO DIEŤA UŽ O TÉME VIE: Čo vieš o vlkovi? Čo vieme o kozičkách? (dávajú miečko, žijú na farme, papajú trávu a pod.) Môžu byť vlk a kozliatka kamaráti? Prečo áno/ nie?

Počas čítania rozprávky:

OPAKUJTE, čo sa stalo: Kto bol v rozprávke? Čo im povedala mamička?

PREDVÍDAJTE, čo sa stane ďalej: Myslíš, že mamičku poslúchnu? Myslíš, že niekto príde?

UROBTE ZMENU a nechajte dieťa, nech Vás opraví. Nezmyseľ alebo zmenu v známej rozprávke si ihneď všimne a začne Vás pozornejšie počúvať.

Počas čítania rozprávky a po jej prečítaní:

ZOPAKUJTE rozprávku v takom ČASOVOM SLEDE, v akom prebiehala rozprávka. Požiadajte dieťa, aby rozprávku znovu "prečítalo" podľa obrázkov a pomôžte mu.

SUMARIZUJTE najdôležitejšie veci, ktoré sa odohrali v rozprávke.

Pýtajte sa aj na veci, na ktoré musí dieťa využiť svoju FANTÁZIU: A kam vlastne odišla mama koza? Čo robil pekár v ten deň?

Vymenujte a CHARAKTERIZUJTE osoby: 3 kozliatka, mama koza, kováč, pekár, vlk. Aký bol vlk? Hladný, zlý, prefíkaný... Aká bola mama koza? Mala rada kozliatka, bola starostlivá, dobrá,... Aké boli kozliatka?

Spojte tieto charakteristiky S INÝMI VEDOMOSŤAMI: Čím sa živí vlk a kde býva? Akej je farby? Aké vydáva zvuky (zavíja)?

Hovorte o PROSTREDÍ, v ktorom sa príbeh odohráva: doma u kozliatok, u pekára, u kováča a i.

Pýtajte sa aj na VECI, KTORÉ V TEXTE NEBOLI priamo povedané, napríklad:

Hovorte o MOTIVÁCII, ktorú mali hlavné postavy: Prečo hovorila mama koza kozliatkam, aby nikomu neotvárali? Prečo sa chcel vlk dostať ku kozliatkam?

O tom, AKO chcel tento zámer DOSIAHNUŤ, či sa mu to PODARILO a aké bolo RIEŠENIE: Ako chcel vlk okabátiť kozliatka? Zožral vlk nakoniec kozliatka? Podarilo sa mame ochrániť svoje deti? Ako sa rozprávka skončila?

Pýtajte sa a vysvetľujte, čo z toho VYPLÝVA, čo nám chcel povedať AUTOR rozprávky a čo máme s rozprávkou spoločné MY, teda POSLUCHÁČ - čo si z toho môžeme zobrať, akú NOVÚ INFORMÁCIU nám rozprávka poskytla, aké je poučnenie.

Pýtajte sa na MYŠLIENKY A POCITY: Čo si myslel vlk? Ako sa cítili kozliatka, keď uvideli vlka namiesto mamičky? Ako by si sa cítil/a ty?

Podporte dieťa, aby "HOVORILO" ZA INÉ POSTAVY i to, čo nebolo v knižke: Keď mama odišla, kozliatka povedali:......? A keď mu kozliatka neotvorili, vlk sa začudoval a pomyslel si: ......?

Pýtajte sa na NEZNÁME veci, METAFORY, ŤAŽKÉ slová a vysvetlite ich. Vymýšľajte pre ne iné slová, synonymá: Čo to znamená "dať si ukuť hlas"? Kto je kováč a čo robí? Čo sú to "kozlence"? Ako inak sa to dá povedať? (kozliatka, kozlence, kozičky, mláďatá kozy, detičky mamy kozy...)

Pýtajte sa na PRÍČINU. Každý krok v rozprávke má svoje PRETOŽE: Prečo zvieratká nechceli otvoriť vlkovi? (Pretože mamička im povedala, aby otvorili iba jej.) Ako kozliatka vedeli, že vlk nie je ich mamička? (Pretože mal hrubý hlas, lebo mal čiernu labku.) Prečo si išiel dať ukuť hlások? Prečo mu nakoniec otvorili? Prečo sa chcel vlk dostať ku kozliatkam?

Prajem Vám veľa príjemných chvíľ strávených čítaním!

Mgr. Jana Pečarková