Ma-ma-mamička

Celé prázdniny strávila hrou so svojou sestrou. Naučila sa od nej veľa nových slov, ktorými ohúrila aj ostatných dospelých. Keď však chcela niečo vysvetliť, hovorila pritom tak rýchlo, že jej takmer nikto nerozumel.

Rodičia si všimli, že v tejto "rýchlej reči" často chýbajú konce slov a že opakuje niektoré slová. Báli sa, že predošlá krásna výslovnosť ich dcéry je nenávratne preč. Mali strach, že ju deti v škôlke budú považovať za hlúpu, pretože jej nebudú rozumieť.

Samko sa narodil ako zdravý chlapec do vzdelanej rodiny.

Na nôžky sa staval veľmi skoro, bol zručný a šikovný, ale svoje prvé slová povedal až v roku a pol. Veľmi dlho si vystačil so zopár slovami a doma mu tak všetci rozumeli.

Keď sa mu však narodila malá sestrička, začal pociťovať veľa nových vecí naraz. Mamina sa viac venovala bábätku a Samko sa preto hneval a bol smutný. Chcel to všetko mame povedať, ale jeho slovná zásoba mu na to nestačila.

Začal opakovať skoro každé slovo vo vete dva krát, často si pýtal matkynu pozornosť "Mami-mami-mami-mami-pozri-pozri" a niekedy sa uprostred vety tak zasekol, že ju ani nedopovedal.

Hoci sám nepôsobil, že by mu to prekážalo, rodičov to veľmi znepokojilo. Snažili sa mu všemožne pomôcť a venovať mu viac pozornosti. To jeho reč dočasne zlepšilo.

Obe tieto deti prechádzali prirodzeným obdobím, ktoré odborne nazývame vývinové neplynulosti.

Vznikajú vtedy, keď sa rozumové a rozprávačské schopnosti dieťaťa nevyvíjajú na rovnakej úrovni. Inak povedané, keď chce toho "hlava" povedať viac ako "pusa" dokáže. (V prípade Samka to bolo pravdepodobne mierne oneskorenie reči naproti normálnemu intelektu. V prípade Alžbetky nadpriemerný intelekt pri normálnom vývine reči.)

Rizikové je pre ne najmä obdobie okolo 3 rokov, kedy dieťa najviac intelektovo dozrieva.

U mnohých detí môžeme takéto neplynulosti považovať za normálne a po pár mesiacoch spontánne ustúpia.

Nie sú spôsobené šokujúcimi či emotívnymi zážitkami - hoci tieto ich môžu "spustiť". (V Samkovom prípade narodenie sestričky. V prípade Alžbetky radosť z darčeka.)

Nemôžu za ne rodičia detí ani ich výchova - ale naopak, ich chápavý a trpezlivý prístup môže dieťaťu pomôcť toto obdobie rýchlejšie prekonať.

Ako môžete pomôcť Vášmu dieťaťu, ktoré má vývinovú neplynulosť?

Buďte trpezlivý. Čupnite si k dieťaťu a dajte mu najavo, že ho počúvate a že ho počkáte. Nedokončujte zaňho vety. Sústreďte sa na to, čo Vám hovorí a nie ako to hovorí. Za jeho reč ho nehrešte ani na ňu nijako neupozorňujte. Doprajte dieťaťu dostatok oddychu a pravidelný režim dňa. Skúste spolu spievať, vytlieskavať, hovoriť básničky, fúkať do vrtuliek a zhlboka dýchať. Pokiaľ sa plynulosť reči do pol roka spontánne neupraví, vyhľadajte logopéda.

Môže sa z týchto neplynulostí vyvinúť skutočná zajakavosť?

Áno. Niektoré deti sa už narodia s tzv. "rečovou slabosťou", ktorá sa môže prejaviť aj vo forme zajakavosti. Z vývinovývh neplynulostí sa zvykne zajakavosť fixovať práve nesprávnym prístupom - častým napomínaním dieťaťa, upozorňovaním na jeho "škaredú reč", opravami a dokončovaním jeho viet. Doprajte mu preto dostatok priestoru na vyjadrenie jeho zložitých myšlienok a pozorne ho počúvajte. Deti, u ktorých sa začína vyvíjať zajakavosť sú tiež neplynulé "inak". Neopakujú už len slová s vety, ale aj slabiky (ma-ma-ma-mami) a písmenká (m-m-m-mami), predlžujú hlásky (mmmmmami) a hovoria akoby s námahou. Niekedy sa môžu vyhývať priamemu pohľadu do očí alebo slovám, ktoré považujú za ťažké. Pokiaľ postrehnete takéto neplynulosti, vyhľadajte logopéda.

Prajem Vám veľa plynulých rečových úspechov :-)

Mgr. Jana Pečarková